Jan Dyntera

Zvolil si k tomu ideálne miesto – galéria Cvernovka je svojou otvorenosťou schopná prijať i predstaviť neobvyklý formát, ale hlavne postaviť nás voči momentom, ktoré v svojej podstate nevyhľádavame. Dyntera je však autor, ktorý sa rád hraje, a novo i provokuje. Je útočný, skúmavý, zvedavý. Očakáva od svojho publika aktivitu a reakciu. 
Tej sa mu dostáva okamžite – vstupom do priestoru galérie divák dostáva úder, ktorý nečakal – veľkoformátové fotografie neobvyklých, zvláštne intímných, miestami jemne erotických, inokedy až pornografických záberov. Rozmery fotografií, pokrývajúce celé časti továrenských stien a zobrazovaný obsah sú prvotne šokujúce – desia a vyvolávajú pocit studu. Ten však pomaly pominie a pri detailnejšom prezrení si uvedomíme, že ide o fotografie fotografíí – jasne čiteľný pixel monitoru podporený veľkoformátovým tiskom nás núti si uvedomiť, že autor nám len sprostredkuváva svoj vnem. 
Fotografie pokrývajú každú zo stien galérie, niet pred nimi a ich velkým formátom úniku. Navyše, všetky vystavené fotografie zobrazujú nahé ženské telá, ktoré sú vždy zachytené v bežnom byteľnom prostredí, v jednoduchých čiteľných pózách, s úplne prirodzenou emóciou v tváry. Nebadať znaky ostychu, pochybnosti či strachu. Neprenášajú ani odkaz ľahkej zábavy určenej tretím osobám. Naopak, fotografie zaznamenávajú množstvo drobných detailov, ktoré dodávajú zobrazenému punc domáceho výrobku – rodinná fotografia na poličke, domáci telefón na stene, plyšová hračka, staré kreslo… Záhadná intimita, zachytenie momentálneho stavu v súkromí domova i dojemnosť obyčajnosti – to všetko jasne naznačuje, že ide o odkaz pre fotografujúcu osobu, spomienku na príjemnú udalosť, či úplne prirodzenú radosť z vlastného tela a jeho pôžitkov. 
Autor nás týmto súborom navádza k zhodnoteniu vlastného vzťahu k intimite, k moci internetu, ale i k myšlienke našej skrytej túžby po živote iných a pre iných. Zámer autora sa napĺňa – prvotná povrchnosť zobrazeného sa mení na otázky, ktoré sme si nekládli, ale tie by si chceli nájsť odpovede. 
Prečo sme súčasťou týchto individuálných životov teraz i my? Ako je možné, že sa zobrazili na monitore autora, ktorý nás nimi v tomto prevedení omráčil? Kedy a kde sa pretrhol reťazec či puto intimity? Alebo – je intímne všetko, čo sa týka nahoty? Skutočne išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá sa stala obeťou globalizácie a internetu? Strácame súkromie dobrovoľne poskytovaním informácií, fotografií, príbehov?


Dyntera nás nenavádza ani jedným z možných smerov. Naopak – vychutnáva si účinok a sleduje, kam sa v poznávaní seba a doby sami posunieme.